Projekt #takeslovenske má na svedomí mladá a šikovná baba. A ak si o tomto projekte ešte náhodou nepočul/a, prečítaj si tento rozhovor s Henrietou, ktorá je jeho autorkou.
Projekt #takeslovenske
Aj Henrietu som objavil vďaka sile Instagramu. Práve ona bola na mojom blogerskom začiatku jednou z prvých osôb, ktorá ma (virtuálne) podporovala, čo si doteraz veľmi cením. Preto som rád, že som bol práve ja prvým človekom, ktorý sa stal fanúšikom toho jej projektu. A aj keď je #takeslovenske na scéne ešte len tretí mesiac, teší sa už teraz veľkej obľube a ja sa zas teším aj z tohto rozhovoru. Tak si prečítaj o tom ako to celé vzniklo a nechaj sa inšpirovať mladou babou, ktorá sa rozhodla, že (tiež) nepôjde tradičnou cestou, ale cestou, ktorá ju baví. Pretože, keď človek robí to, čo ho naozaj baví, tak aj výsledok jeho práce stojí za to 🙂
Kedy a ako vznikol tvoj projekt #takeslovenske a čo ťa k nemu inšpirovalo?
S týmto nápadom som sa pohrávala už dlhšie, ale akosi som nevedela, akú finálnu podobu mu dať. Nejaký zlom nastal až začiatkom augusta. Po Slovensku som aj predtým cestovala dosť veľa, ale toto leto som sa po prvýkrát v živote rozhodla stráviť letnú dovolenku práve tu – konkrétne na východnom Slovensku. A okrem toho, že po všetkých tých zahraničných to bola moja najlepšia dovolenka v živote, dala mi aj to, že 9. augusta sa “narodilo” #takeslovenske 🙂
https://www.instagram.com/p/BZ_CJIyHTRU/?taken-by=hb.insta
Čo je hlavným cieľom tvojho projektu?
Je ním dať významu “také slovenské” iný, pozitívnejší význam. Keď sa povie “také slovenské”, veľa ľudí si predstaví faloš, alkohol, korupciu či meškajúce výplaty. Ja nevravím, že tieto problémy tu nie sú, sú tu, netreba si pred nimi zakrývať oči a treba ich riešiť. Každý by mal ale robiť to, čo vie najlepšie a čo ho baví a ja tieto veci nevyriešim. O čo sa ale snažím je to, aby sa ľuďom pri slovnom spojení “také slovenské” nevybavili len samé negatíva, ale aj tento môj projekt, ktorého cieľom je nielen Slovensku, ale celému svetu ukázať, že naša unikátna krajina je tou najkrajšou na svete.
Prezraď, čo všetko je jeho súčasťou, z akých častí sa skladá?
#takeslovenske má v súčasnosti asi 5 takých hlavných častí. Prvou časťou, ktorá tvorí asi 50% obsahu, sú reposty, teda úžasné fotografie ľudí, ktorí pri svojich záberoch použijú hešteg #takeslovenske. Je naozaj ťažké vybrať tie najlepšie, denne ich pribudnú desiatky a ja by som ich najradšej zverejnila všetky, ale to žiaľ nie je možné.
Zvyšných 50% tvorí môj vlastný obsah, ktorí by sa dal rozdeliť do 4 hlavných častí. Prvou sú moje vlastné fotky z ciest po Slovensku, druhou slovenské príslovia a porekadlá, treťou citáty slávnych slovenských spisovateľov či dejateľov a štvrtou, najmladšou, je miniprojekt “Poézia ožíva”. V rámci neho vyberám tie najkrajšie verše zo slovenských básní a fotím ich na tých najkrajších miestach na Slovensku. Mám ešte v hlave zopár ďalších nápadov, to už ale nebudem prezrádzať, poviem len, že je sa na čo tešiť 🙂
Ľudia čoraz častejšie používajú pri svojich fotkách tvoj hešteg #takeslovenske. Čím si vysvetľuješ to, že ľudí tvoj projekt teší a baví?
To je síce skvelá otázka, ale nie som si istá, či Ti na ňu ja odpoviem – bola by to skôr otázka na tých skvelých ľudí, ktorí #takeslovenske tvoria 🙂 S obrovskou pokorou a ešte väčšou vďakou však môžem priznať – áno, projekt má úspech. Za necelé 2 mesiace sleduje #takeslovenske viac ako 1000 ľudí a tento hešteg krásne svieti už pri viac než 3000 fotkách. O dosiahnutí takýchto čísel za tak krátky čas sa mi naozaj ani nesnívalo.
Ťažko ale povedať, čomu to pripisujem. V prvom rade sa od ostatných podobných stránok líšim možno tým, že ponúkam aj originálny obsah. Ak by som však nevytvárala aj niečo nové a vlastné, priznám sa, že pre mňa by celý projekt nemal žiadnu hodnotu a nebavil by ma. Ďalšia vec je tá, že som šéfredaktorkou jedného (samozrejme toho najlepšieho :D) portálu na Slovensku, takže písanie a sociálne médiá mi nie sú cudzie.
A tak nejak sa asi spojili vášeň, zanietenie, záľuba a to, čo viem najlepšie a ľudia si to všimli. No a v neposlednom rade, dôležité je robiť to srdcom.
Ak by si si mala vybrať jednu jedinú vec ako symbol Slovenska, čo by to bolo? A prečo?
Och, tak toto bude také klišé, až sa zaň hanbím, ale samozrejme bryndzové halušky. Aby som si ale nasypala popol na hlavu, prezradím, že 27 rokov som si neviem prečo myslela, že bryndzu neľúbim a toto národné slovenské jedlo som odmietala 😀 Zlom nastal až so vznikom #takeslovenske, kedy som si povedala, že by bola hanba neochutnať ich. Tak som ich ochutnala a teraz sa ich neviem dojesť.
A teraz taká istá otázka, ale vyber jednu osobnosť, ktorá je pre teba symbolom Slovenska. Ale Štúra nemôžeš povedať, tomu reklamu robím už ja. 😀
Ale no tak, keby Ľudovít žil, obaja veľmi dobre vieme, koho z nás dvoch by si vybral 😀 No ale dobre teda, napriek tomu ale pri štúrovcoch ostanem. Oni sú pre mňa vo všeobecnosti jedným z najväčších symbolov Slovenska, ale ak by som si mala vybrať jediného, tak asi Andrej Sládkovič. Marínu som čítala niekoľkokrát a podľa mňa je hotovým veľdielom.
Máš na Slovensku miesto, ktoré ti doslova vyrazí dych zakaždým, keď sa na ňom ocitneš?
Áno, v lete mi napríklad vyrazil dych hraničný priechod Vyšné Nemecké, kde som strávila veľmi nepríjemné 4 hodiny 😀 Ale to nebolo #takeslovenske, to bolo skôr #takeukrajinske. Ale teraz vážne, určite existuje miesto, ktoré mi zakaždým vyrazí dych aj v tom dobrom slova zmysle. Bez akéhokoľvek premýšľania – sú to Košice. Neviem to vysvetliť, ale vždy, keď tam prídem, mám taký ten nevysvetliteľný pocit, že toto je TO miesto.
Nedá mi neopýtať sa, ktoré miesto u nás je tvoje najobľúbenejšie a prečo?
Hneď po Košiciach je to asi miesto, ktoré som po prvýkrát navštívila len nedávno. Počas októbrových výletov som sa dostala do Šútova, ku Kraľovanskému jazeru, ktoré je vlastne bývalým vápencovým lomom a toto miesto ma absolútne dostalo. Určite sa tam chcem čoskoro vrátiť… Takže ono je tých najobľúbenejších miest vlastne viac 🙂
Máš možno v rámci Slovenska cestovateľský sen, ktorý by si si chcela splniť?
Hm, donedávna bola mojím najväčším cestovateľským snom Beňatina, som ale nesmierna rada, že toto miesto som si už pred pár týždňami “odfajkla”. Môj zoznam je ale takmer nekonečný, takže stále je čo objavovať. Navštíviť by som chcela mnoho miest, najbližšie to budú asi Haluzická tiesňava pri Trenčíne či Chamkova stodola pod Kráľovou hoľou.
Ak by som ti povedal, že sa môžeš zbaliť a odísť kamkoľvek do sveta, kde by to bolo a prečo?
Ak dlhodobo alebo navždy, tak nikam. Napriek tomu, že veľa ľudí odchádza do zahraničia, mňa to nikdy nelákalo… Ak by to však malo byť len na dovolenku, čo sa týka krajín mimo Slovenska, nesplnené mi zostávajú ešte 2 (také mainstreamové) cestovateľské sny: New York a Bali. Tak snáď čoskoro 🙂
Aj ty si jednou z tých osôb, ktorá si ide za svojím a plní si tak sny, čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí sa boja odhodlať sa a začať robiť to, čo ich baví a teší?
Určite to, aby nedovolili, aby im limity stanovoval strach. Kto neriskuje, nedokáže nič. Tiež som mala stabilnú a relatívne dobre platenú prácu, no jednoducho bola absolútne nekreatívna a nebavila ma. Napriek tomu, že som mala na krku ešte čerstvú hypotéku a takmer žiadne úspory, rozhodla som sa ísť svojou vlastnou cestou. Dala som výpoveď kvôli práci, z ktorej však nakoniec nič nebolo a tak som mala len asi 2 týždne na to, aby som niečo vymyslela. No a podarilo sa.
Začala som písať články pre rôzne portály a robiť copywriting pre menšie firmy. Začínala som takpovediac na zelenej lúke, ale vedela som, že som na správnej ceste a krôčik po krôčiku som sa posúvala ďalej. Dnes, po roku, mám svoj dream job – pracujem z home officu a som šéfredaktorkou jedného z najúspešnejších portálov na Slovensku.
Takže dá sa naozaj všetko, len na sebe treba veľmi tvrdo pracovať. Keď človek chce niečo dosiahnuť, najprv si musí určiť, čo je ochotný dať “do hry”. Tiež som sa musela vzdať napríklad voľných víkendov, inokedy sa zas práca nakopila a ja som musela ťahať aj 15-16 hodín vkuse. Takže práce sa netreba báť, len treba vedieť zaťať zuby a človek si hlavne musí byť na 101% istý tým, že si ide za svojím snom.
Byť sám sebe pánom nie je o tom, že človek maká menej, on musí pracovať ešte oveľa tvrdšie a viac, rozdiel je ale v tom, že ak robíte to, čo milujete, neberiete to ako prácu.
A na záver, čo by si možno odkázala všetkým tým, ktorí na Slovensko len nadávajú a nevidia hlavne to pekné, čo tu máme?
Aby začali sledovať #takeslovenske na Instagrame a ja ich aj s celou #takeslovenske komunitou presvedčím, že na Slovensku je mnoho miest, kde aspoň na chvíľu zabudnú na všetky tie veci, na ktoré nadávajú 🙂
Ak sa ti rozhovor a projekt #takeslovenske páči nezabudni ho sledovať na Facebooku a na Instagrame @takeslovenske. A staň sa tak aj ty jeho súčasťou 🙂
TIP: Pozri si aj moje ďalšie rozhovory:
7 NAJ travel blogera Milana z blogu Cestujeme bez mapy
Rozhovor s Patrikom Paulínyim: Cestovanie miluje, ale Slovensko vyhráva
Rozhovor s Crazy Sexy Fun Traveler: Každý by mal robiť to, čo ho baví
Ak sa ti rozhovor páčil, tak nezabudni dať „páči sa mi“ a zdieľať ho. Dikičko 🙂