Dlho som rozmýšľal a odhodlával sa na takýto typ osobného článku. A myslím, že tak skoro si to ani nezopakujem. 😀
Na úplnom začiatku založenia si môjho blogu som, úprimne, ani len netušil, čo všetko taký blog obnáša. Bol som hlavne okúzlený blogermi, ktorých som sledoval virtuálne, ich životmi, a hlavne tým, že sa venujú tomu, čo ich baví a dokážu sa tým aj živiť. K tomu sa pripojilo moje znechutenie z môjho života vo Viedni. Až, keď som sa odhodlal a urobil asi najradikálnejšiu zmenu v živote a založil si blog, až po tom sa to celé začalo.
Už od malička ma bavilo písanie
To je asi veta každého blogera či novinára, a možno vyznieva dosť detsky a naivne. Ale mňa to písanie naozaj bavilo. No potom som zrazu vyrástol a povedal si, že musím robiť “normálnu” prácu. Teda myslel som si, že to tak má byť. Všetci okolo mňa sa totiž tvárili, že to je tá správna cesta.
Externistom na dennom štúdiu
Počas vysokej školy, kde ma volali spolužiaci externistom na dennom štúdiu, lebo som veľa do školy nechodil, som pracoval v nočnom podniku… Po nočnej rovno do školy, kde som s kruhmi pod očami vôbec nevnímal školu ani spolužiakov, len sa tešil celý ten čas na posteľ. Doteraz nechápem ako som v tej práci vedel tak dlho vydržať… Moja spolužiačka môj podpis vedela už tak dobre napodobniť, že ma podpisovala, aj keď som sa v škole náhodou ocitol. 😀
Korporácie nie sú pre mňa
Po vysokej škole, vyštudoval som pre veľa ľudí zbytočný a neznámy odbor – kulturológia, som dal výpoveď aj v nočnom podniku a chcel som sa konečne zaradiť do toho „dospeláckeho“ života. Nedarilo sa mi však nájsť prácu, celkom depky a v hlave milión alternatív, čo so mnou bude… Potom som vyše pol roka robil administratívu v medzinárodnej spoločnosti a každý jeden deň som vedel viac a viac, že TOTO určite nie je pre mňa…
Odchod do zahraničia
Ja som o tom, že pôjdem do zahraničia, sníval už počas strednej školy. A po jej skončení som chcel ísť na rok niekde „vonku“, kde si zlepším jazyk. Rodičia zaúradovali a ja som sa ocitol na vysokej, kde som vlastne ani nechcel byť.
Čo ma presvedčilo, aby som predsa len do zahraničia išiel? Bolo to v období, kedy som si povedal, že svojmu snu o písaní dám predsa len šancu a idem do toho. Podarilo sa mi prejsť pohovorom do jedných novín, no po mesiaci ako som doma sedel na zadku a čakal na to, kedy nastúpim, mi prišiel len stručný mail, že ma vlastne nevzali… A tak som si povedal, že to je asi ten moment, kedy je čas odísť…
Žil som v Rakúsku
V Rakúsku som bol takmer tri roky, a keďže moja nemčina bola na začiatku nulová, tak som začínal na lyžiarskej chate za barom. Potom som bol pol roka na konci sveta v Tirolsku, až som sa odhodlal, s akou takou nemčinou, na Viedeň.
Viedeň bola splneným snom. Častokrát sa mi stávalo, že som sa len tak prechádzal po uliciach a nechápal ako som sa odhodlal na to, že chcem žiť a pracovať vo Viedni. Po dvoch týždňoch ako som tam bol, som si našiel prácu v jednej reštike. Začal som sa učiť poriadne nemčinu, lebo tá tirolská mi bola na dve veci. 😀 Urobil si certifikát a nakoniec som v tej istej reštike časom robil už Junior managera. Hej, znie to super, len som tam potom bol už nonstop…
Návrat na Slovensko
Po troch rokoch života v zahraničí som dal výpoveď z práce, kde som mal dobré prachy, ale žiadny život a vrátil sa domov, na Slovensko. No nebolo to, úprimne, vôbec ľahké rozhodnutie. Trvalo mi to pár dlhých mesiacov…
TIP: Pozri si aj môj článok: Návrat na Slovensko: 13 dôvodov, prečo som sa vrátil JA
Uvedomil som si však, že ja predsa len nie som ten typ človeka, ktorý dokáže počúvať rozkazy a príkazy, ktorý dokáže byť podriadený… A preto každý deň makám na tom, aby som mal už len jedného šéfa, seba samého. 🙂 Táto skutočnosť ma naozaj baví, je to oslobodzujúce a motivujúce zároveň. Ak si dám deň voľna, bude to super. Ale viem, že za ten deň voľna sa viem opäť o kúsok posunúť vpred. 🙂 Verím, že každý človek môže robiť to, čo chce len on sám, a deň za dňom som o tom viac presvedčený.
Blogujem
A tak som teraz tu. Založil som si tento blog, a učím sa aké to je byť súčasťou tohto veľkého blogerského sveta. Aj keď si každý myslí, že celé dni nič nerobím, tak to tak nie je. Ale ja nikomu nepotrebujem nič dokazovať… Často to všetko okolo blogu zaberie aj celý deň, no to mi vôbec nevadí. Lebo pracujem na niečom, čo je moje, nikoho iného, len moje 🙂
TIP: Pozri si aj môj článok: Rozhovor sám so sebou: Blog Nie je túra bez Štúra spoznáva Slovensko
Baví ma to, že sa neustále vzdelávam a učím veci, ktoré ma bavia. Ušetrím čas minimálne na tom nútiť sa učiť. Pamätáš si to ešte z čias školy? 😀 Zatiaľ ma blog neživí úplne, a bude to asi ešte istý čas trvať. Píšem však aj pre viaceré portály a mám aj finančnú rezervu. Tak sa ma už nemusíte pýtať na moju finančnú situáciu. Ani ja od nikoho nechcem výplatné pásky 😀
Pozor!
Tento článok nie je o tom, aby ma niekto ľutoval. Tento článok je pre mňa dôležitý, lebo som si sám zrekapituloval, čo všetko som za posledné roky zažil, aby som sa dostal až do súčasnosti. Takže aj keď si niekedy teraz hovorím, že som to mal s blogom skúsiť už oveľa skôr, tak viem, že práve obdobie vysokej školy a tri roky života v zahraničí mi pomohli k tomu, aby som sa odhodlal. 🙂
Je mi jasné, že profi bloger sa zo mňa nestane zo dňa na deň. Ale posledné mesiace sa snažím a neskutočne ma tento môj život baví. Veľa nových vecí som sa už naučil, stihol som už vidieť veľa mega pekných miest na Slovensku, spoznal veľa super ľudí a hlavne som spoznal seba samého. 🙂
A aký mám plán B? Ten nemám… Lebo, ak by som ho mal, tak to by znamenalo, že si ani ja sám neverím…
Ja verím, že sa mi to postupne podarí, ale potrebujem k tomu aj teba, tvoje lajky, zdieľačky či len slová podpory. 🙂 A síce neviem ako, ale raz to aj tebe nejakým spôsobom vrátim. Lebo ja nikdy nezabúdam.
No myslím si, že nech už máš ty hocijaké dôvody na to, čomu sa chceš venovať, tak jednoducho si choď za tým a uvidíš, že postupne sa ti podarí dosiahnuť to, čo chceš. Držím Ti palce! 🙂