Po čase opeť jeden článok v mojej milovanej štúrovčiňe a dňes som pre vás vibrau 5 citátou muojho kamoša Luda, ktorje sa mi páčja najvjac.
Ludevít Štúr (1815-1856)
Muoj kamoš Ludevít bou naozaj múdri a veďeu, čo hovorí. Vela z jeho mišljenok je dosť nadčasovích a pokojňe ich vješ užiť aj dňes. Tak si prečítaj, čo múdre povedau, keď žiu a bou najvjac oblúbení.
„Ak chceš zmeňiť svoj stav, najvjac sebe duoverovať muožeš a musíš, veť sám máš prístup k hlbinám srdca, citou a misleňja svojho, musíš sa spitovať, či buďeš vitrvalí, či buďeš pripravení znášať ňeprjazňivosťi, ktorje bi sa v premeňe tvojho stavu na odpor položili.“ (1835)
„Ňje je šťasťje nad druhimí sa vipínať a druhích utláčať, ale šťasťje s druhimí žiť, rovňe vzďelanimí, rovňe šťastnimí, rovňe spokojnimí.“ (1846)
„Po každom leťe nastaňe v príroďe jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetovích ďejinách. Národi ukonaňje horúčavou a prácou opúšťajú postupňe javisko ďejín a nasleduje ďejinní ňečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život… Vívoj ludstva naprák tomu pokračuje, večňje pravdi sa ňerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatjeho života a začína s obnovenimí silamí, podobňe je tomu aj v živoťe ludstva.“ (1845)
„Príklad jeden, ktorí je opravďiví, platí vjac ňež ťisíc ríchle zapadajúcich slov.“ (1842)
„Ale človek ňevichováva sa preto, abi len žiu, ale hlavňe preto, abi ňječo pre svojich, pre obec svoju vikonau, abi sa jej užitočním stau, on sám si je len druhím, lebo to prvje je viššje a vzňešeňejšje nad jednotlivca.“ (1845)
ŤIPI: Zvišňje článki v štúrovčiňe:
Nie je túra bez Štúra: Prečo som si vybral práve Ľudovíta Štúra?
Dovolenka na Slovensku: 9 duovodou, prečo dať šancu Slovensku
(Š)túrujem po Slovensku: Kďe všaďe som natrafiu na Štúra
Ak sa Ťi článok páčiu, ňezabudňi dať like a pozďjelať ho.