Byť sám sebe pánom, to znie ako splnený sen pre nejedného z nás. A pre mňa to aj splnený sen naozaj je a som neskutočne vďačný, že som sa na to odhodlal.
Aké to je byť sám sebe pánom?
Každý si povie, že to musí byť dokonalé. Aj ja sám som si to prvé dni myslel a len tak sa tešil z toho, že už neuvidím svojich bývalých šéfovcov, a nikto mi nebude rozkazovať. 😀 Avšak zrazu sa stalo to, že už som nemal na koho hundrať, nemal som sa na koho vyhovárať a tak. Na jednej strane je to veľmi oslobudzujúci pocit, no na strane druhej je to aj trošku strašidelné. Lebo teraz už len ja SÁM rozhodujem o svojom živote. A to ma vie občas vydesiť.
Ešte aj dnes sa učím ako by som mal fungovať, keď pracujem pre seba a za seba. Všimol som si na sebe, že ľahšie sa mi o niečom hovorí, no už ťažšie mi to ide s dodržiavaním. Máš to aj ty tak? A niekedy mám pocit, že vetu „Začnem od pondelka.“ hovorím častejšie ako pozdrav 😀
Prevratné zistenie
Naivne som si myslel, že blogovať o cestovaní bude pozostávať tak na 95 percent len z cestovania. Ale už po prvých týždňoch som zistil „krutú“ realitu, že to nie je také ružové a dokonalé. Ale aj napriek tomuto zisteniu, som vďačný za to, čo robím a na čom robím.
Motivácia
Motivácia je veľmi dôležitá tak vo všeobecnosti v živote každého z nás. Znie to síce len ako klišé, ale naozaj je to tak. O to viac pri home office, teda ja si to myslím určite. Pretože len ja sám rozhodujem o tom ako rýchlo v danej práci budem napredovať a ako sa mi bude dariť. 🙂
Disciplína
Pre prácu doma je potrebná veľká disciplína. Preto sa snažím každý deň, aby bolo mojím stredným menom práve toto slovo. Aj keď priznávam, že občas toto slovo vymení slovo prokrastinácia 😀 A mal som už aj ja obdobie, že mi to šlo tak dobre, že som myslel, že za chvíľku v nej budem majster sveta.
Plán
Zo začiatku som si hľadal nejaký systém, ktorý by mi vyhovoval a vedel by som pracovať tak ako som si to predstavoval. Najprv sa mi to akosi nedarilo, lebo zrazu bolo všetko dôležitejšie. Aj ja som mal prvé dni dosť uprataný byt… No potom som si začal robiť zoznamy a plány – píšem si denný plán, týždenný či mesačný na moje štúrovanie. Mám ho stále na očiach a baví ma, keď si odškrtnem, čo všetko som už stihol, a tak viem skontrolovať svoju prácu a svoj výkon za daný deň.
Plnenenie cieľov
V poslednom čase som prečítal viac motivačných kníh, z ktorých som si okrem iného vzal aj to, že aj samotná cesta k cieľu je najvác. A tak sa učím tešiť aj z malých úspechov, pretože každý z nich je súčasťou môjho cieľa 🙂
Pracovný čas
Nepracujem 8,5 hodiny vkuse, tak ako to je v normálnom office alebo tak. Pracovný čas si zvyknem rozdeliť na menšie časti. Už nebojujem s ranným vstávaním. Darmo, nie som človek, ktorý dokáže byť produktívny od 6tej rána, a asi sa to nenaučím nikdy. Jasné, možno sa prekonám, ale zistil som, že keď vstanem o 8mej, dám si raňajky, tak do 12tej toho stihnem oveľa viac, ako by som vstal nervózny o tej 6tej.
Čo sa ešte stále učím, lebo aj keď to veľa ľudí nechápe, tak môj pracovný deň nemá 8 hodín, bežne je to tak 10 až 11 hodín. Okrem blogu a venovaniu sa vecí okolo neho píšem ešte pre nejaké portály, takže ak chcem stíhať všetko, čo treba, tak pracujem viac ako „bežný“ človek. Preto sa mi dosť často stáva, že sa mi prelýna pracovný čas s tým voľným. Odkedy pracujem z domu neviem čo je víkend a sviatky ani nehovorím 😀
Pracovný priestor
To, že pracujem doma, je super. Baví ma to pohodlie pri vykonávaní práce, nie som ničím rušený, ani kolegami, ani dianím na pracovisku. Mne open space v práci veľmi vadil a nevedel som sa dostatočne sústrediť na svoju prácu…
To, že som sa rozhodol pre home office bolo aj kvôli tomu, že sa mi lepšie pracuje samostatne. Možno si povieš, že mám narušené sociálne väzby, a môžu mi chýbať medziľudské vzťahy s kolegami, ale to ja vôbec neriešim. Mňa baví, že sa stretávam s kamošmi a rodinou, teda s ľudmi, s ktorými sa stretnúť chcem a nie musím.
Učím sa byť offline v online svete
Toto je pre mňa asi najťažšie. Som celkom dosť online a sledujem, kto kde kedy klikol a či mám nového sledovateľa. Toto je dosť vyčerpávajúce a zaberá mi to veľa času. A aj napriek tomu sa prichytím, že si zas na Instáči pozerám stories 😀 Okrem toho som si uvedomil, že napriek tomu, že som sa aj ja sám stal súčasťou sociálnych sietí, tak potrebujem mať trošku odstup. Pretože ľudia na sociálne siete dávajú len to, čo chcú. Jasné, že tam dajú nejaký svoj úspech či niečo, čo sa im podarilo, aby sa pochválili. A potom to vyzerá, že každý z nás žije dokonalé životy. A aj ja sám som tejto hlúposti istý čas veril, no uvedomil som si, že to tak samozrejme nie je. Síce mi to trvalo, ale radšej neskôr ako vôbec. Pochváľ ma 😀
Podpora?
Idem si za svojím snom, aj keď na mňa takmer všetci divne pozerajú, či nerozumejú, čo to vlastne robím. Boli aj dni, keď som mal pocit, že som jediný, ktorý verí v to, na čom pracujem. Ja som čakal, úprimne, väčšiu podporu. No potom som si povedal, že ja som sa tak rozhodol a nemusím nikomu nič vysvetľovať… Je to predsa moje rozhodnutie 🙂
Tip: Pozri si aj moje články:
Štatistiky blogu Nie je túra bez Štúra, za ktoré som veľmi vďačný
6 otázok, ktoré počúvam posledné mesiace najčastejšie
Do komentu mi môžeš napísať, čo teba motivuje alebo udržiava tvoju disciplínu pri plnení cieľov a snov, ktoré si si dal/a. Rád sa inšpirujem, lebo ja ešte ani zďaleka nie som v tomto profík.
Ak sa ti článok páčil, môžeš mi kúpiť kávu a zvýšiš tak moje pracovné nasadenie 🙂
[wpedon id=“3654″]